Mastichové slzy

Masticha je čisto prírodná, takže žiadny kúsok nie je úplne rovnaký. Niektoré sú mäkšie, iné tvrdšie. Na začiatok si radšej vezmite menší kúsok, prípadne väčší jednoducho rozlomte a použite len časť. Keď začnete žuvať, môže sa zdať veľmi tvrdá, ale nenechajte sa tým odradiť – akonáhle sa v ústach zohreje, postupne zmäkne a začne sa dobre žuvať.

Keď je masticha príliš tvrdá, kľudne k nej pridajte mäkší kúsok a uvidíte, že sa hneď lepšie spojí. Ak je naopak príliš mäkká a lepí sa na zuby, pomôže pridať tvrdší kúsok.

Masticha (živica) sa získava z mastichovníka lentiškového jemnými zárezmi do kôry stromu, ktoré sa vykonávajú v lete. Pred samotným rezom sa starostlivo pripraví a vyčistí pôda pod stromom, aby sa kvapky živice dali ľahko zozbierať.

Z rezov živica pomaly vyteká, steká po kmeni alebo odkvapkáva na zem, kde postupne tuhne. Po stuhnutí sa masticha ručne zbiera – najprv väčšie kúsky, neskôr aj drobné kryštáliky.

Vždy vyberajte originálnu chioskú mastichu s označením PDO, ktoré zaručuje pravosť a kvalitu.

Na žuvanie sú najlepšie stredné až veľké mastichové slzy, pretože sa dobre spájajú a vydržia dlhšie.

Malé slzy sa hodia skôr na drvenie a ďalšie spracovanie než na klasické žuvanie.

Mastichové kryštáliky sa nazývajú slzy, pretože živica z kmeňa mastichovníka lentiškového pomaly vyteká v kvapkách a vzhľadom naozaj pripomína slzy stromu.

S týmto názvom je spojená aj stará legenda z roku 251 n. l., ktorá rozpráva o svätom Izidorovi z Chiosu, rímskom vojakovi popravenom za kresťanskú vieru.

Podľa povery po jeho smrti začali stromy na juhu ostrova Chios „plakať“ a roniť živicu ako prejav smútku. Odvtedy sa týmto kvapkám hovorí mastichové slzy a strom je známy ako „plačúci strom“.